Kedz ras čľoveku najľepši doma, ta naj śedzi doma. Bo jak vicahňe peti z chiži, ucekac budze domu choč ľem s holu ricu.
Jak chlopi začaľi charčec, poľihaľi me každa ňe gu svomu, a čekaľi me na rano.
Može sebe i dachtori pametace, že me svoho času ďivadlo baviľi. To buľi krasni časi. Buľi me mladi, krasni, śveta nam bulo žic. Kedz nam perširas veduca priňesla napisani ďivadlo, bars me śe cešiľi. Začaľi me ho na skuškoch cvičic a jak me cvičiľi, tak me cvičiľi, tu za jednu muž volal, tu druhej už ucekac domu trebalo, trecej do roboti trebalo richtovac papire, no co vam povim. Furt dachtora daco mala, že me ňemohľi bavic. Raz za jednu dzeci dobehľi, že ňemožu babu z jarku vicahnuc. Vona jak kračala s koscela i s dzecami, chodňikov me iśče ňemaľi, taki vam kamijon preľecel cez valal, že jak babu ras zaňeslo, tak jej noški pirkľi, ľem sandalki na draže ostaľi. Baba z jarku na dzeci kričela, aľe toti ju bars lapac ňechceľi, bo u jarku bula močovka, co dachtori dobri suśedzi vipuśčiľi. Ta už muśela mac is babu vicahovac a kupac. Ta zaš bulo po skuškoj.
Čas aľe ľecel, ľeto prichodzilo a z ňim i suťaž, dze me svojo ďivadlo zapisaľi. Trebalo śe nam aľe zamerjac čisto ľem na baveňe, žadna rodzina, žadni „mami toto, mami hento“, žadna robota. Tak nam prichodzilo už ľem śe dagdze pobrac het, od śickich, co nam pokoja ňedaju. Vibaviľi mi sebe u julu cali penzijon na Ružiňe, dze bi me mohľi mac za tidzeň svati pokoj a dobludu času na baveňe. Aľe znace, ochabic dzeci doma? Ocove do roboti chodza, a dzeci śe budu s babami nadzirac, a kebi me i chlopov pobraľi, ta i na drevo bi pošľi, i dzeci bi pobaviľi a može bi nam i navariľi. Ta reku, že vežmeme i chlopov i dzeci. Naj maju aj voňi viľet. Najhorśi bulo zo mnu. Ja ňikdze chodzic ňechcela, mňe bulo doma najľepši. Aľe muśela mi pujs, bo veduca nakazala, že chto ňepujdze, ňebudze aňi bavic, a ja vera bavic chcela.
Pobraľi me dovoľenki, dzeci naceśeni že ňemuša doma śedzec, bo voňi už maľi vakacije, chlopi naradovani, že sebe odichňu, i zapiju žaľ, źe švekri doma ostaľi, a i mi śe cešiľi, bo taka dovoľenka nam už mocno chibila. Pobaľiľi me sakumpaki, podzeľiľi me śe po motoroch, a vištartovaľi me. Rozdzeľiľi me śe na dva grupi, jedni išľi rovno na penzijon, pobic śe na chižoch, to každi scel mac chižu najbľižši gu kuchňi, druhi išľi nakupic jedzeňe, śicko okrem chľeba, tot nam dojednaľi u suśedňim penzijoňe, dze i variľi. Jak me večar doražiľi, ta znace… komu bi chľib chibil. Cekuti nam bul dojs, každi mal kisnuti kolački narichtovani, mesa, huľkov, kolbasov do ošaľeňa, slatki, slani, co sce ľem ňesceľi. Večar me sebe na terasoj zrobiľi oheň, śpivaľi me, tancovaľi, dzeci śe šaľiľi, prefinom bulo.
Jak uš bulo kus pozňejši, dzeci me višikovaľi spac, a mi śe daľej zabavjaľi. Chlopi bars dluho ňevitrimaľi, skorej śľi poľihac, a nam vecej ňetrebalo. Znace jak to, kedz mešačka na ňebo viňeśe, tot zo sobu i šaľenojs do rozuma priňeśe. Jak chlopi začaľi charčec, poľihaľi me každa ňe gu svomu, a čekaľi me na rano. Ja śe tiš rana ňemohla dočekac, aľe zato, že mňe tak ňedobre bulo, mňe ľem cahalo a cahalo domu, ja ňemohla vitrimac. Perši mi ľem ľežela z otvorenima očami, aľe jak śe gu mňe tot otočil a na mňe dichnul, takoj me scahlo na źem. Śedla mi sebe na posceľ, tot me začal driľac s ricu, malo mu mesta bulo, choč mi ľem na kraju śedzela. Ja ho podriľila nazad, vun śe z ricu vracil. Ja joho tam, vun mňe tu. Aľe jak puśčil takoho zakeraka, co mi až oči zaśčipalo, ľudze, maľi sce vidzec, jak ja skočila s posceľi. Už me tam vecej ňebulo. Znala ja, gu komu ľehnuc. Śedla mi sebe na balkon a uš mi rachovala, jak ja śe domu dostaňu, a iśče tak, žebi me ňichto ňevidzel. Mňe už hlava boľela, depresiju mi chvatala, čisto ňefajna mi bula. No vitrimala ja dajak do rana, oka mi nezadžmurila. Ľudze, tot hurjavk rano. Jak śe chlopi pozobudzaľi a začaľi vreśčec, s kim voňi spaľi. To sce maľi čuc.
Išľi me frištik richtovac, a chlopi o tim iśče furt hučeľi jak mojtovo pčoli, aš nas hlavi boľeľi, ta me jich poslaľi po chľib, co me maľi dojednani. Ňescihľi me aňi kaveje zaľac, už buľi nazad. Ruki prazni, chľib ňemaju, že tam nova frajcimirka, a vona nas zapisala u junu, ne u julu, a iśče od ňich aj peňeži pitala, bo ho ňichto ňevžal. Aľe dobre sebe dumace, raz dva sebe to rozdumala, jak śe do ňej śicki chlopi puśčiľi. Ta reku, naj idu do Košic nakupic. Ľem jeden bul taki, co bi uš much šoferovac, že vun pujdze sam. Ja to takoj viužila, bežela mi za ňim, naj me vežme na štacion, aľe naj ňepovi aňi slovka ňikomu. Vun pristal, ja sebe ľem tak u papučkoch toto najnutňejši ponośila do motora, jak kebi ňič, a jak mi už bula porichtovana, pokukala mi, či dachto ňepatri a šup do motora. Ľehla mi sebe na zadňi śedzisko, prikrila śe z deku a čekala mi, kim pridze. Naštartoval a už mi bula spokojňejša, bo mi znala, že mi doraz doma. Došla ja na štacion zo sieťočku, tak, jak mi bula. Ňeučesana, zubi ňeumiti, u teplakou u tilku a na nohoch papučki. Maľi sce vidzec, jak na mňe śicki patreľi, skadzi ja ucekla. Aľe mňe jedno bulo, ja chcela buc čim skorej doma, choč jak bim‘ vipatrala.
Pitace śe, co bulo daľej? Ta ženi mi doma tak povikladaľi:
Čudno jim bulo, že mi ňe kolo ňich na frištiku, chlopi poľihaľi nazad spac, bo jim iśče ňepodalo, tak i muj muž, ta me aňi ňehľedal. Jednej to aľe ňedalo a furt chodzila hore dolu a pitala śe, dze mi. Že me uš vśadzi hľedala, tu chodzila, tu patrela, no mňe ňit. Začaľi me ženi hľedac, pobudziľi nazad śickich chlopov i dzeci, preveľike patraňe po mňe. Muj zachranca aľe na mňe ňevivolal. Znace, ftedi iśče mobili ňebuľi, ľem pevni linki. A jedna me bars dobre zna, ta oskušala mi zavolac domu. Ja sebe spokojňe pod duhlom śedzela, s noškami kivala, a toti dobre od śmichu ňepopadaľi, jak mi jim navikladala, jak mi stamac ucekla. Tak veru mňe doma najľepši, a choč dze me zaňeśece, ja sebe domu drahu najdzem.
